Zaujímavosti zo sveta poľovnej zveri

V súvislosti so zvládnutou technológiou umelej inseminácie kryokonzervovanými inseminačnými dávkami u hospodárskych zvierat, boli pokusy aplikovať túto biotechnológiu aj u voľne žijúcej zveri. Fylogenetická príbuznosť domácich oviec a muflóna, ktorého  považujeme za jedného z divých predkov oviec, bola jedným zo základných impulzov pre prispôsobenie týchto postupov pre použitie u muflónov chovaných v zajatí. V spolupráci veterinárnej fakulty  v Buenos Aires, Argentína a Buenos Aires Zoo bola vytvorená génová banka. V súčasnosti sú muflóny distribuované do veľkého počtu zoologických záhrad a čiastočne aj safari parkov, ktoré majú štatút rezervácie v Španielsku.

V prospech využívania génových bánk hovorí fakt, že u jedincov chovaných v zajatí sa zvyšuje príbuznosť a následne dostavuje depresia z prešľachtenia (inbríding depresia). Viacero štúdií dokázalo, že inbríding nemá vplyv na výskyt dvojčiat ani na pomer pohlavia, hoci bol zaznamenaný vyšší úhyn samičieho v porovnaní so samčím pohlavím, celkovo vykazovali obe pohlavia rovnaký podiel patologických výskytov. Čo sa týka štatistických výsledkov, so stúpajúcim inbrídingom mali jedince klesala prežiteľnosť (podobne aj u iných druhov). Zaujímavosťou je, že bola v dôsledku inbríding depresie zistená vyššia úmrtnosť mláďat.

Z tohto dôvodu má význam evidencia a dlhodobý zber a vyhodnocovanie údajov v chove, čo môže byť dôležité z hľadiska konzervovania a ochrany genetických zdrojov.

Práve využívanie kryokonzervovania môže uľahčiť výmenu genetického materiálu a predchádzať tak k zvyšovaniu príbuznosti v chovoch.

www.researchgate.net

preklad: Radovan Kasarda (krátené)